Nie, vôbec nemám depku a nie som pesimista :)

Nie všetci čo sa smejú sú šťastný.

     Možno aj mne by sa zišlo ľahnúť si do postele a hystericky plakať, až pokiaľ by nebol vankúš úplne premáčaný slzami, ale viem, že by mi to nepomohlo. Neviem prečo som nešťastná.         

     Divná veta ja viem, mám všetko, o čom len druhý snívajú. Ale predsa, chýba mi jeden milý úsmev, jedno objatie od niekoho, koho dlho nevidela, nepočula jeho hlas. Nemyslím na konkrétnu osobu ale len tak všeobecne.                                                                                     

    Želám si od niekoho vypočuť ako dobre vyzerám, aká som šikovná, ale opäť od niekoho iného ako od ľudí, ktorý mi to povedia každý deň.

Ale dosť bolo mojich mierne pesimistických myšlienok.

-článok písaný 17. 5. 2011-